Deň 1+2 – Ľubľana a Piran

Naša dovolenka začala v hlavnom meste Ľubľana, kde sme si popozerali mesto a pokračovali ďalej k moru. Presnejšie do prímorského mestečka Piran. Keďže sa nepovažujeme za ,,plážových povaľačov“, dvojdňový úvod pri mori stačil a poďme ďalej. Prvé dni by sme zhrnuli iba takto stručne. Ďalej to bude zaujímavejšie...

Deň 3 – Národný park Triglav

Presunuli sme sa do Národného parku Triglav. Tam som mala veľa plánov, no za 5 dní, ktoré sme mali vyhradené, by sme všetko nestíhali. Vedela som, že chcem stihnúť dve slovinské klasiky a to Vršič pass a Mangartské sedlo, najkrajšie stúpania v Slovinsku. Zaparkovali sme teda pri jazere Jasna, odkiaľ začínala naša trasa až na Vršič pass. Cesta je veľmi frekventovaná, preto odporúčam vyraziť čo najskôr ráno. Automobilov a motorkárov chodilo veľmi veľa ale boli ohľaduplní, takže to nebol až taký problém. Na Vršič pass je to celkovo zhruba 10km stúpania s prevýšením cez 750m, určite sa zapotíte. Vrchol sa nachádza v nadmorskej výške 1611m a začína tu viacero VHT (vysokohorských túr).

My končíme na chate ,,Tičarjev dom“, kde si dáme vychladené pivko a fičíme dole tou istou trasou. Cestou sme mali v pláne aj kúpačku v horskom jazere Jasna, ale potom sme si to rozmysleli, keďže voda v jazere je aj v lete poriadne studená. Iba pre info, teplota okolia bola v čase našej návštevy 27 stupňov Celzia. Ak ale radi otužujete, tak odporúčame! Odtiaľ sme sa presunuli pozrieť k ešte k jazeru Bohinj na paddleboardy. A späť na ubytko – to sme mali neďaleko ďalšieho jazera Bled.

Deň 4 – Mangartské sedlo

Ďalší deň sme sa vybrali na Mangartské sedlo z talianskej strany. Počasie sa trochu pokazilo ale to nám nevadilo. Neexistuje predsa zlé počasie, iba zle oblečený cyklista. Mangartské sedlo (2072 m.n.m.) leží na západnom okraji Triglavského národného parku. Presnejšie na slovinsko-talianskom pohraničí. Vedie sem asfaltová cesta, na vrch Mangart 2677 m.n.m. sa dostanú, už len turisti. Vyraziť sa dá z dediny Bovec alebo cez sedlo Predil z talianskej strany. My ideme práve odtiaľ a parkujeme pri jazere Predil. Od jazera stúpame hore, až ku hraničnému priechodu Passo Predel, jedná sa relatívne len o pár serpentín, vedia však dosť potrápiť. Dolu sa už len spustíme k odbočke na Bovec, odkiaľ začína úzka cesta na sedlo Mangart.

Od štartovacieho bodu je to približne 15 kilometrov a nastúpate viac ako 1000 výškových metrov. Doprava je tu regulovaná a menej frekventovaneá ako na Vršič Passe. Asfalt je super, až na pár miest, hlavne v tuneloch, tam treba byť opatrný. Odporúčam si zobrať svetlo, v tuneloch je slabá viditeľnosť, čo môže byť chvíľami dosť nepríjemné.

Pár metrov pred sedlom sa nachádza chata - Koča na Mangrtskem sedlu, kde sa dá občerstviť. My sa ideme na chvíľu zohriať, pretože hore poriadne fúka a je veľmi chladno. Mangart je schovaný v oblakoch, na výhľady teda dnes môžeme zabudnúť. Ale o to lepšie, aspoň budeme musieť prísť aj nabudúce.

Deň 5 – Aljažev dom

Posledný deň sme sa ráno zbalili a vyrazili ešte na posledný výlet pred odchodom. Dali sme si ešte „rýchlovku“ na Aljažev dom, ktorý leží vo výške 1015 m n.m. Nemali sme už veľa času, tak sme zaparkovali autom až pri vodopáde Peričnik, ktorý vidieť už z cesty. Ak sa chystáte do tejto oblasti, tak odporúčam navštíviť, stačí pár minút chôdze a ste pri vodopáde. Viete sa dokonca prejsť aj poza vodopád, takže parádny zážitok.

Od vodopádu už len asfaltovou cestou hore. Hneď na úvod som zazrela značku s 25% stúpaním. Priznám, že vtedy mi nebolo všetko jedno. Našťastie to bol len krátky úsek a neskôr stúpanie ustálo. Asfaltová cesta vedie až po veľké parkovisko pri Aljaževom dome. Zhrnuté a podtrhnuté mala trasa asi 6km. Od parkoviska si ešte treba na vytlačiť asi 200m a ste na chate. Od chaty začína veľa túr - napríklad na najvyššiu horu Slovinska Triglav (2864 m n. m.). My sa ale namiesto toho ponáhľame dole, pretože máme zajednaný ešte poobedný splav v Bovci na Soči a potom sa poberieme domov. Tak zatiaľ ahoj, vidíme sa pri blogu!